Strona główna

Gmina Gorlice

»

Slovensky

POLOHA

Stojí za to zavítať do Gminy Gorlice (gmina - spoločenstvo niekoľkých obcí). Je tu možné obdivovať malebné pahorky Pogórza a divoké návršia Nízkych Beskýd – bývalého Karpatského pralesa, spoznať kultúrne dedičstvo Pogórzanov a Lemkov, navštíviť staré kostoly, kostolíky, cerkvi, zemianske kúrie ako aj renesančný obranný kaštieľ zo 16. storočia, pozrieť si posledné v Poľsku, Európe trojnožky a ťažobné kozlíky, zadumať sa pri prícestných kaplnkách a krížoch, na starom židovskom kirkute a vojenských cintorínoch z 1. svetovej vojny.

Gmina Gorlice leží v juhovýchodnej časti malopoľského vojvodstva, v gorlickom okrese.

Gminu tvorí desať obcí: Bielanka, Bystra, Dominikowice, Klęczany, Kobylanka, Kwiatonowice, Ropica Polska, Stróżówka, Szymbark a Zagórzany.

Svojimi poliami, lúkami, lesmi, pahorkami a návršiami obklopujú, priam objímajú okresné mesto Gorlice.

Rozloha gminy predstavuje 10.283 ha, a počet obyvateľov 17 tis.

Gminou vedú cesty vnútroštátneho a medzinárodného významu: Wadowice – Przemyśl, Gorlice – Dukla a Tarnów – Gorlice – Konieczna – najkratšia cesta z centrálneho Poľska na Slovensko, do Maďarska a ďalej na juh Európy.

Geograficky leží gmina Gorlice v Podkarpatsku - na rozhraní Ciężkowicko-Bobowskej pahorkatiny a Nízkych Beskýd aj časti Dołov Jasielsko - Sanockých. Vďaka tomu je krajina členitá, malebná a atraktívna pre turistu: vrchovito-lesnatý juh okolo Bielanky a pahorkatá ostatná časť. Rozdeľuje ich dolina rieky Ropy.

Turista tu nájde ticho a pokoj, čerstvý vzduch, tradičnú, regionálnu kuchyňu a pohostinnosť občanov a majiteľov agroturistických fariem. Odtiaľto môže podnikať prechádzky, túry – pešie, cyklistické a autom – k mnohým bližším a vzdialenejším atrakciám gorlického okresu.

V gmine Gorlice nájdeme všetko to, čo je charakteristické v krajine, klíme, flóre, faune, sakrálnej architektúre, etnografii, tradícii a kultúrnom dedičstve celého gorlického regiónu, nazývaného Gorlickým územím.


HISTÓRIA A KULTÚRNE PAMIATKY

BITKA PRI GORLICIACH -
čiže Malý Verdun 1. svetovej vojny

V roku 1915 sa v celej oblasti Gorlického územia stabilizoval front 1. svetovej vojny. Prebiehal cez stred mesta Gorlice, líniu rieky Ropy, následne cez Łużnu až po Gromnik. Oproti sebe stáli vojaci Rakúsko-Uhorskej monarchie a Ruskej ríše. Trvala pozičná vojna. Vo všetkých armádach bojovali Poliaci. V 96. wadowickom pluku rakúsko-uhorskej 12. pešej divízie v okolí kopca Magdalena v Gorliciach bojoval Karol Wojtyła, otec pápeža Jána Pavla II. Nemci a Rakúšania sa rozhodli na jar 1915 prelomiť front pri Gorliciach a vyradiť Rusko z vojny. Aby uskutočnili tento plán, presunuli Nemci ku Gorliciam časť svojich najlepších vojsk z Francúzska. 2. mája 1915 vyše tisíc kanónov začalo jednú z najväčších vojenských operácií 1. svetovej vojny na východnom fronte - „gorlickú operáciu”. Bitky pri Gorliciach, na úseku cca 30 kilometrov, sa zúčastnilo vyše 300 tis. vojakov. Obrovský úspech v „gorlickom prielome” dosiahli armády Rakúsko-Uhorska a Pruska. Ruská armáda stratila cca 150 tis. vojakov, väčšinou zajatých. Rusi sa na celom fronte stiahli do defenzívy. Na bojiskách „gorlickej operácie” padlo spolu 20 tis. vojakov, 75 tis. bolo ranených. Mesto Gorlice, nazývané „brána víťazstva” spojených armád a „Malý Verdun”, prakticky prestalo existovať.

Aby súhlasne a natrvalo zvečnila víťazstvo, Rakúsko-Uhorská monarchia vynaložila úsilie na to, aby vybudovala vojenské, nadnárodné cintoríny. Na gorlickom území ich vzniklo 86. Všetky dokonale vkomponované do krajiny Nízkych Beskýd a Pogórza, vďaka návrhom slovenského architekta Dušana Jurkoviča – drevené cintoríny a viedenského sochára Hansa Mayra – kamenné cintoríny. Najčastejšie umiestnené na svahoch alebo vrcholoch kopcov, akoby smerovníky označovali miesta „posledných vojenských stráží” tých, ktorí „Za života pohádaní, Smrťou zmierení, Spolu tu zložili kosti”.

Dnes tvoria Cestu vojenských cintorínov z 1. svetovej vojny. Sú na tejto trase cintoríny a cintorínky obcí gminy Gorlice: Kobylanka, Stróżówka, Ropica Polska, Zagórzany.

MESTO A GMINA,
čiže čo sú pre nás Gorlice?

Pozývajúc do gminy Gorlice, pozývame Vás aj do mesta Gorlice. To je naše administratívne, hospodárske a kultúrne centrum ako aj centrum služieb. Prvá zmienka o meste sa objavuje v „Kronike Poľska” Marcina Kromera. Zakladateľom v polovici 14. storočia bol Dersław Karwacjan – krakovský mešťan a bankár.
Túto odľahlú minulosť pripomína zrekonštruovaná Kúria Karwacjanovcov - dnes sídlo Malopoľskej galérie umenia, pred ktorým stojí pamätník Dersławovi I. Karwacjanovi – zakladateľovi mesta.
Po stáročia bolo strediskom obchodu, obuvníctva, tkáčstva a výroby plátna, ktoré sa blichowalo čiže bielilo nad Ropou. Malo privilégiá na jarmoky a trhy. Obchodovalo s mestami Uhorska a Sliezska.

V 2. polovici 19. storočia, po objavení ropných prameňov v okolí mesta, o.i. v Dominikowiciach a Kobylanke, sa stalo kolískou naftového priemyslu.


Práve v Gorliciach žil v rokoch 1853-58 Ignác Łukasiewicz, ktorý viedol práce na destilácii ropy a konštrukcii lampy. V roku 1854 pri malebnej kaplnke strápeného Krista na ul. Węgierskiej, sa rozsvietila prvá na svete pouličná naftová lampa. Ignác Łukasiewicz je patrón Regionálneho múzea PTTK (Poľský turisticko-vlastivedný spolok) na ul. Wąskiej. V najstaršom gorlickom meštiackom dome z roku 1780 je možné poznať dejiny mesta, dozvedieť sa o Gorliciach a okolí ako o kolíske naftového priemyslu a mieste najväčšej bitky 1. svetovej vojny na východnom fronte – „bitky pri Gorliciach“. Túto udalosť z 2. mája 1915 pripomína vojenský cintorín nachádzajúci sa na Cmentarnej hore na ul. J. Korczaka. Počas prechádzky po Gorliciach stojí za to navštíviť aj farský kostol Narodenia Najsvätejšej Panny Márie z roku 1890, gorlickú radnicu, oddýchnuť si v krásnom Mestskom parku a relaxovať v oddychovo-športovom areáli.

„ DO HÔR, DO HÔR, MILÝ BRAT…”-
čiže po gmine vandrovanie

Gminu tvorí desť dedín. Každá z nich má svoju históriu, kultúrne pamiatky: svetské a sakrálne, krásy prírody a krajiny, tradície, kultové miesta, ktoré stojí za to navštíviť, pozrieť si, zapamätať a propagovať. Vyraziť do nich možno z Gorlíc – autom, bicyklom alebo peši. Smer vandrovky je ľubovoľný, lebo väčšina z týchto dedín prilieha priam k mestu.
Dve z nich: Stróżówka a Ropica Polska sú od začiatku historicky spojené s Gorlicami.

Ropica Polska sa nachádza pri trase Gorlice - Nowy Sącz. Na území dediny v blízkosti kostola sa nachádza vojenský cintorín z 1. svetovej vojny navrhnutý H. Mayrom, pripomínajúci udalosti z 2. mája 1915. Má tiež Ropica Polska súčasný kríž. Na krásnom kopci dominuje okoliu, osvetlený v noci - Miléniový kríž, pamiatka prelomu storočí – 20. a 21.

Priamo s Ropicou Polskou susedí Szymbark – najväčšia obec gminy Gorlice. Táto letovisková dedina má bohatú históriu, kultúrne pamiatky a prírodnú rezerváciu. Najstarší dokument o obci pochádza z roku 1369. Architektonickou zaujímavosťou je murovaný, renesančný obranný kaštieľ zo 16. storočia – rodové sídlo Gładyszovcov, ktorí za čias kráľa Kazimíra Veľkého kolonizovali horné povodie rieky Ropy.
Vďaka Gładyszovcom bol Szymbark na krátku dobu mesto, čomu nasvedčujú názvy: Miejska Góra a Miastko. Renesančný kaštieľ uchvacuje svojou krásou, dôstojnosťou a umiestnením na vysokej, pririečnej strmine.
Pri kaštieli sa nachádza skanzen – Stredisko ľudového stavebníctva, kde sú zhromaždené objekty dávnej pogórzańskej dediny: chalupy, veterné mlyny, stodola a kravín, lisovňa oleja a kováčska vyhňa. Medzi kaštieľom a skanzenom je možné navštíviť pochádzajúcu zo začiatku 20. storočia kúriu, prenesenú z Gorlíc, v ktorej bola usporiadaná expozícia pamiatok z kúrie.
Osobitnú pozornosť si vyžaduje drevený, smrekovcový kostolík sv. Vojtecha z roku 1782. Ako vraví miestna legenda chrám vznikol na mieste, kde sa zastavil sv. Vojtech cestou z Ríma do Gniezna. Okrem barokového kostolíka, v osade Wólka je možné si pozrieť malú cerkev z roku 1790, ktorá uvedomuje blízkosť Lemkoviny. Časy „prielomu pri Gorliciach” pripomínajú tri vojenské cintoríny navrhnuté Hansom Mayrom.
Ale nielen kultúrnymi pamiatkami sa vyníma Szymbark v gmine Gorlice. Rozhoduje o tom aj príroda. Dedina je obkolesená lesnatými masívmi Maślanej hory (753 m.) a Jeleniej hory (684 m), ktorá tvorí prírodnú rezerváciu. To práve tu, na jej južnom svahu, sa nachádza zosuvné jazierko, nazývané beskidským Morským okom.

Z Szymbarkom susedia dve líšiace sa krajinou, históriou a kultúrnym dedičstvom dediny. Štyri kilometre na juh od Szymbarku, už v pásme Magury Małastowskej leží Bielanka, stará lemkovská dedina založená v 15. storočí v majetku Gładyszovcov. Po stáročia bola známa výrobou dechtu, lieku vyrábaného zo živice borovice a brezy, s ktorým obchodovali vandrovní dechtári. V obci sa zachovali staré chyże – lemkovské chaty a drevená cerkev Pokrovy (Ochrankyne) z roku 1773 zo zázračne zachráneným pri požiari ikonostasom z roku 1783. Dedina je v značnej miere obývaná Lemkami.

Na sever od Szymbarku sa nachádza pogórzańská dedina Bystra. Jej počiatky siahajú do roku 1369. V Bystrej sa zachovala kúria z 19. storočia. Dedina je malebne položená. Je možné odtiaľto vyraziť na kulminačný bod Maślanej a Łysej hory, obdivujúc krajinu Pogórza. Z Bystrej vedie cesta do Gorlíc – vedľa Gorlickej Golgoty – kopca, na ktorom boli postavené zastávky Krížovej cesty, kaplnky Božieho hrobu a socha Krista Zmŕtvychvstalého na vysokom podstavci, ktorý od roku 2006 bdie nad Gorlickým územím. Nezvyčajné miesto – plné histórie, viery a malebnej panorámy dediny obce Gorlice.

Po príchode do Stróżówky, dediny, ktorá má históriu staršiu ako Gorlice, je možné si pozrieť päť vojenských cintorínov z „prielomu pri Gorliciach”.

Ze Stróżówkou susedí dedina Zagórzany, stará osada z 13. storočia. Po dlhé stáročia bola vo vlastníctve benediktínskeho kláštora z Tynca pri Krakove. Na začiatku 19. storočia majiteľom majetku sa stala rodina Wielopolských, a následne Skrzyńských – znamenitých rodov z Veľkopoľska. Do 2. svetovej vojny ozdobou Zagórzan bol park a palác Skrzyńských v neogotickom štýle z roku 1839, „jeden z najhonosnejších a preto aj najkrajších v celom okolí”. V medzivojnovom období bol palác rezidencia Aleksandra Skrzyńského, v rokoch 1922-1926 ministra zahraničných vecí a v rokoch 1925-1926 – premiera 2. Poľskej republiky. Vedľa paláca sa nachádza rodinné mauzóleum Skrzyńských v tvare pyramídy s krížom na vrchole. Hrobka sa nachádza mimo majetku, vyše sídla organizácie štátnych lesov Nadleśnictwa Gorlice, je viditeľná z cesty Łużna – Zagórzany a prístupná pre turistov. Na východ od mauzólea, na kopci je ďalší vojenský cintorín z 1. svetovej vojny, kde na vojenskej stráží spočinuli nemeckí a rakúski vojaci. Stojí za to vstúpiť v Zagórzanách do kostola sv. Vavrinca z roku 1816, s pochádzajúcim zo 17. storočia obrazom Krista Ukrižovaného v neskorobarokovom hlavnom oltári.

Zvlášt malebne položená dedina gminy Gorlice, priľahlá k Zagórzanám – sú Kwiatonowice. Rozhoduje o tom vyvýšenina – kopec, odkiaľ sa rozprestierajú vynikajúce pohľady na Nízke Beskydy, Ciężkowickú pahorkatinu a Gorlice. V centre dediny sa nachádza prízemná kúria - súkromné vlastníctvo – postavená na začiatku 19. storočia. Krásne zrekonštruovaná, je obkolesená záhradou s najväčším v gmine zoskupením stromov – prírodných pamiatok.

Obec stojacia za návštevu je Kobylanka, založená v roku 1342 Kazimírom Veľkým. V roku 1852 vtedajší dedič princ Stanisław Jabłonowský, ženatý s Mariou grófkou Wielopolskou, destiloval v Kobylanke ropu, získavajúc asfalt a naftu, ktorá bola vhodná na osvetlenie v lampách. Objavené v nasledujúcom roku ropné pramene v Kobylanke, spôsobujú, že je táto dedina priekopnícka v rozvoji naftového priemyslu na svete. Hoci sa časy naftovej prosperity už dávno minuli, viditeľné na poliach ťažobné kozlíky, trojnožky – dávne zariadenia na ťažbu ropy – pripomínajú, kde bola kolíska naftového priemyslu. Kobylanka je aj známa sanktuáriom Ukrižovaného Pána Ježiša, nazývaného aj Ježišom Kobylanským. Obraz, uznaný za zázračný, bol darovaný v 17. storočí majiteľovi Kobylanky Janowi Wielopolskému, poľskému poslancovi vo Vatikáne pápežom Inocentom XI. V roku 1728 krakovský biskup vyhlásil obraz Ježiša Kobylanského za milostivý. Od tejto doby sa stal pútnickým miestom, ktoré navštevuje veľké množstvo pútníkov. Odpusty aj dnes zhromažďujú po niekoľko tisíc veriacich, ktorí prichádzjú na Turíce a v druhú nedeľu septembra, ku cti Povýšenia Svätého Kríža. Ako v mnohých sołectwách (šoltýstvach) gminy Gorlice, tak aj w Kobylanke sa nachádzajú vojenské cintoríny z 1. svetovej vojny. Jeden z nich vnútri oplotenia neogotickej kaplnky z roku 1893, druhý – v skupine dubov – oba navrhnuté Hansom Mayrom.

S Kobylankou susedí dedina Dominikowice. Malebne položená, vo zvlnenom teréne, s krásnymi vyhliadkovými bodmi. V pozadí rozsiahly lesný komplex kopca Łysula (551 m.). Je to najstaršia dedina Gorlického územia. V roku 1279 Boleslav Hanblivý potvrdil jej vlastníctvo rytierovi Dominikovi Pieniążekovi. Bohatstvom tohto územia bola od polovice 19. storočia ropa. Dodnes na poliach Dominikowíc viditeľné ťažobné kozlíky a trojnožky pridajú krajine čaro a neopakovateľnosť.


CESTOVNÝ RUCH A KULTÚRA

Hoci sme „maličkým znakom” na „mape sveta”, máme s Malopoľskom, Poľskom a svetom dobré cestné a železničné spojenia.

Nájdete si u nás ticho, pokoj, čerstvý vzduch a malebné krajinky. Stretnete sa s pohostinnosťou obyvateľov a orgánov gminy. Oddýchnete si v rozvíjajúcej sa turisticko-rekreačnej báze – najmä v agroturistických farmách, s tradičnou regionálnou kuchyňou, založenou na ekologických surovinách. Je dokonalé turistické východisko do Vám ponúknutých miest v našej gmine:
- krajiniek a výhľadov v Kwiatonowiciach, Bielanke a Szymbarku;
- kultúrnych pamiatok s neopakovateľným kaštieľom v Szymbarku;
- sanktuária v Kobylanke, kostolíka v Szymbarku, cerkvi v Bielanke ;
- prírodnej rezervácie na Jeleniej hore so zosuvným jazierkom nazývaným beskidským Morským okom v Szymbarku.

Gminou vedie Cesta drevenej architektúry. V Malopoľskom vojvodstve zahŕňa 237 architektonických komplexov od kostolov, cerkví, kaplniek a zvoníc až po sýpky, vidiecke chalupy a šľachtické kúrie. Všetky objekty na ceste sú označené. V gmine Gorlice patria k nej nachádzajúce sa v Szymbarku: kostolík sv. Vojtecha z roku 1782, Stredisko ľudového stavebníctva - skanzen Pogórzanov a cerkev Narodenia Bohorodičky z roku 1790.

Gmina Gorlice leží na trase Karpatskej cyklistickej cesty v Malopoľsku. Kráľovská cyklisticka cesta vedie cez nasledujúce mestá a obce: Biecz – Zagórzany – Gorlice – Nowy Sącz – Stary Sącz – Obidza – priesmyk Przysłop.

Dvojsmerná trasa Vínnej cyklistickej cesty sa začína od Koniecznej – pri hranici so Slovenskom, vedie cez Gorlice, Kobylanku, Biecz, Bobowu, Rożnów, Tropie.

Gmina Gorlice leží na Karpatsko-haličskej naftovej ceste, ktorej účelom je zachrániť pred zabudnutím minulosť svetovej kolísky nafového priemyslu na Gorlickom území.

Osobitnú starostlivosť venujeme pestovaniu bohatých, regionálnych tradícií a odovzdávaniu mladým generáciám kultúrneho dedičstva „malej vlasti”. Tútu úlohu plne realizuje Stredisko kultúry gminy Gorlice, ktoré organizuje atraktívne folklórne podujatia, zodpovedajúce tradičnému obradovému kalendáru:
• Prehliadka koledníckych speváckych zborov Gorlického územia (január)
• Súťaž o najkrajšie veľkonočné palmy a kraslice - organizovaný v Kvetnú nedeľu v Kobylanke;
• Obecné dožinky s ochutnávkou regionálnych jedál;
• Panoráma kultúr – plenérové podujatie konajúce sa v júli v skanzene v Szymbarku.

V gmine pôsobia o.i. Folklórna skupina „Beskidy” a Dychová kapela Dobrovoľného hasičského zboru v Dominikowiciach s tancujúcimi mažoretkami.

Gmina Gorlice je vynikajúce turistické východisko do poznania mnohých atrakcií, krajiniek a kultúrnych pamiatok gorlického okresu:

• Gorlíc – okresného mesta s Kúriou Karwacjanovcov a pamiatkami na prácu Ignáca Łukasiewicza,
• Biecza - jedného z najstarších poľských miest, nazývaného Malým Krakovom,
• Binarowej - s dreveným kostolom z 15. storočia, zapísaného v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO,
• Bobowej - známeho čipkárskeho strediska ako aj starej synagógy a náhrobnej macevy cadika Salomona Ben Natana, ku ktorej putujú chasidi z celého sveta,
• Bartného - lemkovskej dediny s cerkvou z roku 1842 - súčasne múzeum,
• Owcziar – s drevenou cerkvou Ochrany Bohorodičky z roku 1653,
• Sękowej - s gotickým dreveným kostolíkom sv. Filipa a Jakuba zo 16. storočia zapísaného v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO,
• Wapienneho – s kúpeľami a malebne položeným vonkajším bazénom s vyhrievanou vodou,
• Wysowej - s kúpeľami, kúpeľným parkom, kolonádou a prameňmi minerálnych vôd,
• Klimkówky – s malebnou vodnou nádržou na rieke Rope a areálmi vodných športov,
• Magury Małastowskej – s lyžiarskou stanicou a traťou s dĺžkou 1400 m.

Cestné spojenia a vzdialenosti:

Biecz (10 km)
Bobowa (25 km)
Jasło (25 km)
Konieczna (28 km) – hranica so Slovenskom
Wysowa Zdrój (40 km)
Nowy Sącz (40 km)
Krynica Zdrój (50 km)
Barwinek (59 km) – hranica so Slovenskom
Rzeszów (100 km)
Kraków (135 km)
Zakopane (140 km)
Medyka (200 km) – hraničný priechod s Ukrajinou
Warszawa (370 km)
Gdańsk (680 km)

TEŠÍME SA NA VÁS

Urząd Gminy Gorlice
ul. 11 Listopada 2
38-300 Gorlice
tel. +48 18 353 57 62
e-mail: promocja@gmina.gorlice.pl

www.gmina.gorlice.pl


Gmina Gorlice - k modernosti, v súlade so životným prostredím

Gmina Gorlice sa stále rozvíja, stavia na modernosť a podnikavosť. Investuje do vzdelávania, ochrany životného prostredia, ciest, športu, kultúry – majúc na zreteli dobro všetkých obyvateľov.

V posledných rokoch sa v gmine zrealizovali mnohé investície, na tento cieľ sa získali prostriedky z vonkajších zdrojov, najmú z EÚ.
Dynamika nastávajúcich zmien spôsobuje, že gmina Gorlice je v popredí gmín, ktoré dobre spravujú svoje financie.

V súvislosti s realizáciou investícií majúcich za účel ochranu životného prostredia bola Gmina vyznamenaná v Národnej ekologickej súťaži „Prívetiví k životnému prostrediu” pod čestnou záštitou prezidenta Poľskej republiky trikrát titulom „Obec prívetiva k životnému prostrediu” a titulom „Mecenáš poľskiej ekológie”.


[ ]
Mapa serwisu
Europejski Fundusz Rolny
© Gmina Gorlice




Opracowanie   BITNET - strony internetowe, prezentacje multimedialne